O MNE

O mne

Sama seba vnímam ako hľadajúcu bytosť.
Nie preto, že by som nemala odpovede, ale preto, že ma zaujíma život v jeho vrstvách.

Narodila som sa na Kysuciach slobodnej mame, na začiatku roka 1970. Od detstva som rada pozorovala, počúvala a viedla dialóg, v sebe tichý monológ. Viac ma zaujímalo, čo sa deje medzi slovami, než samotné slová. Vnímala som rytmus a tón, hrala som sa zamieňaním a vznikom nových významov.

Vyštudovala som filozofiu, výtvarné umenie a pedagogiku. Vo svojej diplomovej práci som sa venovala otázke, z čoho vzniká tvorivosť a aké sú vnútorné pohnútky človeka, ktorý tvorí umelecké dielo alebo rúbe drevo, z pohľadu postmoderny. Práve tam sa začal môj hlbší záujem o traumu, vnútorný konflikt a význam bolesti.

Filozofia ma formovala hlboko.
Inšpirujú ma myslitelia, ktorí sa nebáli ísť na hranicu existencie – Plotínos so svojou predstavou návratu k Jednému, Kierkegaard s úzkosťou a osobnou voľbou, Nietzsche s otázkou zodpovednosti za vlastný život, Foucault s pohľadom na moc a systém a Dostojevskij so schopnosťou ponoriť sa do ľudskej duše bez prikrášlenia.

Nie ako teória.
Ale ako živá otázka:
čo je človek schopný uniesť a čo potrebuje pochopiť, keď sa stále deje “to isté”?

Tieto vplyvy vo mne vytvorili cit pre hĺbku, pre napätie medzi slobodou a zodpovednosťou, medzi utrpením a rastom.

Život ma formoval v realite rovnako ako štúdium. Slov ubúdalo. Naučila som sa nimi presne trafiť.

Prešla som rozvodom, zmenami miest, krajinami, kontnentmi aj vnútornými obdobiami nepokoja. Som mama dvoch detí. Dnes žijem a tvorím vo Švajčiarsku. V neutralite môjho vnútra. Ponúkam priestor na individuálnu VIP terapiu, návštevu, do srdca Švajčiarska.

Vzťahy vnímam ako zrkadlá.
To, čo dozrieva v osobnom živote, sa prirodzene prenáša do práce. A to, čo sa učíme v práci, nás formuje doma. Sú to spojené nádoby. Zrelosť v jednom priestore sa nedá oddeliť od druhého. Milujem svoju prácu a milujem svojích blízkych, tak ako svoj život.

Preto je pre mňa práca s rodinnými vzorcami, konfliktmi a hlbokými témami výnimočná, lákavá a naplňujúca, hoci nie je jednoduchá a vedie k pokore, tichu, jasným hraniciam. Neučím techniku oddelene od života. Život a práca sa navzájom odrážajú.

Terapeutickú prax som začala v roku 2006. Postupne som sa vzdelávala v regresnej terapii a systemických-rodinných konšteláciách s figúrkami. Obe metodiky sa v mojej práci prirodzene prepojili.

Regres mi dal odvahu ísť dovnútra. Veľká vďaka, Patrik Bálint.
Konštelácie mi dali schopnosť vidieť súvislosti. Veľká vďaka, Bert Hellinger a Angelika Wolf.

Najdôležitejšie však bolo pochopiť, že klienta nemožno viesť ďalej, než kam som ochotná ísť sama.
Vďaka Carl Gustav Jung.

Len ak sa sami oprieme, vieme empaticky a zároveň korektne viesť druhého.

Témou, ktorá ma vždy vracia k pokore, je smrť. V osobných aj terapeutických skúsenostiach ju nevnímam ako trest ani zlyhanie, ale ako súčasť cyklu života. Ako nádych a výdych. Ako moment pustenia sa, nie opustenia. Avšak okolnosti vždy dovedú k láske, ktorá sa smrťou nekončí.

Táto perspektíva mi umožňuje zostať pokojná aj pri témach, ktoré sú ťažké. Prináša rešpekt, ticho a vedomie, že každý príbeh má svoj čas a smer.

Dnes sprevádzam individuálne aj párové procesy a vediem vzdelávacie programy. Pracujem prevažne online, veľká časť mojich klientov žije v zahraničí – podobne ako ja. Na Slovensko sa vraciam, profesionálne, aj s otvoreným srdcom, rada.

Som terapeutka.
Som lektorka.
Som žena na vlastnej ceste. Mama. Manželka. Láska, niekedy aj neláskavá 🙂 držím hranice.